Na hodnotení som povedala: urobili sme to. Kolegu povýšili.

Sedela som v zasadačke. Šéf prezentoval výsledky za minulý rok. Prišiel rad na náš projekt – projekt, ktorý som viedla osem mesiacov, prenocovala nad ním viackrát, riešila krízy, ktoré nikto iný nevidel.

Povedala som: „Urobili sme skvelú prácu.“

Kolega vedľa mňa povedal: „Ja som to dotlačil do cieľa.“

O štyri mesiace bol povýšený. Ja nie.

Dlho som si myslela, že je to nespravodlivosť. Dnes viem, že to bola chyba – moja. Nie v práci. V slovách.

Ženy hovoria „my“. Muži hovoria „ja“. A práve tu sa rodí rozdiel.

Nie je to náhoda ani zlý charakter. Je to výchova. Rodové normy, ktoré nás celý život učia: buď skromná, nesúťaž, nevychvaľuj sa. Výsledok? Hovoríme o úspechoch tímu, firmy, kolektívu – a zabúdame povedať, čo som urobila ja.

Štúdie to potvrdzujú. Napríklad výskum Heidi Grant Halversonovej z Columbia University ukázal, že ženy pripisujú úspechy okolnostiam, kým muži osobnému výkonu – a to sa priamo odráža v tom, ako o nich hovoria. (Zdroj: Harvard Business Review, 2014)

Muži a ženy pristupujú k prezentácii výsledkov s odlišným vnútorným nastavením. Muži nevedomky komunikujú výkon a hodnotu. Ženy nevedomky komunikujú spoluprácu a skromnosť. Oba postoje sú dobré – ale len jeden z nich dostáva povýšenie.

A to nie je fér. Ale je to realita, s ktorou môžeme pracovať.

Prečo nám to nikto nepovedal

Pretože sme sa naučili, že hovoriť o sebe je vychvaľovanie. Že skromnosť je cnosť. Že ak robíte dobrú prácu, ľudia si to všimnú sami.

Nevšimnú. Manažér, ktorý rozhoduje o povýšení, nemá čas sledovať, čo skutočne robíte každý deň. Má čas počuť, čo mu poviete vy. A ak vy nepoviete nič – on počuje nič.

Hovoriť o svojich úspechoch nie je vychvaľovanie. Je to zodpovednosť voči vlastnej kariére.

Cvičenie, ktoré zmení váš vzťah k vlastným úspechom

Vezmite pero a papier. Napíšte na vrch: 

„Som výnimočná, lebo…“

A píšte. Nezastavujte sa. Neopravujte. Nefiltrujte. Ak sa ozve vnútorný hlas, ktorý hovorí „ale to nie je také výnimočné“ – ignorujte ho a napíšte to aj tak.

Toto cvičenie robia ženy na workshopoch po celom svete. Prvých päť minút je ticho – každá zápasí so svojím vnútorným kritikom. Potom sa niečo uvoľní. A o dvadsať minút čítajú pred ostatnými, čo napísali – a prvýkrát v živote to vyslovia nahlas, nielen si myslia.

Je to veľmi silná chvíľa. Niekedy nám vyhŕknu aj slzy… Odporúčam vám to zažiť.

Kde konkrétne to využijete a čo presne povedať

• Na pohovore: Namiesto „Pracovala som v tíme na projekte X“ povedzte „Viedla som projekt X – zodpovedala som za výsledky, koordináciu a záverečnú prezentáciu klientovi.“ Hovorte o faktoch.
• Na hodnotení: Namiesto „Snažili sme sa“ povedzte „V tomto roku som dosiahla [konkrétny výsledok]. Môj prínos bol [čo ste urobili osobne vy, nie tím].“
• Pri žiadosti o zvýšenie platu: Namiesto „Myslím, že robím dobrú prácu“ povedzte „Za posledný rok som dosiahla [výsledok 1], [výsledok 2], [výsledok 3]. Na základe toho žiadam o zvýšenie na [suma].“

Znel by vám takýto spôsob komunikácie ako vychvaľovanie? Nie. Znie ako niekto, kto pozná svoju hodnotu. A ľudia, ktorí poznajú svoju hodnotu, dostávajú to, čo si zaslúžia.

„Bála som sa ľudí, ktorí hovorili: Kto si myslíš, že si?
Teraz mám odvahu sa postaviť a povedať: Toto som ja.“

–Oprah Winfrey

A vy? Zažili ste niečo podobné – moment, keď ste povedali „my“ namiesto „ja“? Napíšte mi do komentára. Čítam každý jeden.

Ak poznáte niekoho, kto sa bojí hovoriť o tom, čo dokáže – pošlite jej tento článok. Možno je to presne to, čo dnes potrebuje prečítať.

Precvičte si presne tieto formulky naživo, v malej skupine, zadarmo. Presne to cvičenie „Som výnimočná, lebo…“ urobíme spolu na živom workshope. Zdarma. V malej skupine žien, kde je bezpečné hovoriť nahlas aj o tom, čo ste si doteraz len mysleli. Ďalší workshop: 1× mesačne. Miesta sú obmedzené.

Chcem sa prihlásiť

V ďalšom článku nájdete 7 konkrétnych situácií, v ktorých ženy najčastejšie mlčia a platia za to kariérou. Možno sa v niektorej spoznáte. → Čítajte ďalej: 7 situácií, v ktorých ženy mlčia o svojich úspechoch →