Viete ako vyzeral svet práce v minulosti a ako sa premenil príchodom agrárnej a priemyselnej revolúcie?
Hlavnou náplňou času boli činnosti ako starostlivosť o domácnosť, remeselná práca či poľnohospodárstvo a to v závislosti na sociálnom postavení, pohlaví, bydlisku či ročnom období.
Rozdiel medzi pracovným a voľným časom nebol vymedzený, napr. remeselníci mali svoju živnosť v dome, kde bývali a mohli si tam odskočiť uprostred práce na rodinný obed.
V tomto období ide väčšinou o zdedené povolania, teda narodil si sa ako roľník a aj si zomrel ako roľník. Po absolvovaní základného vzdelania ďalšie vzdelávanie sa posúvalo z generácie na generáciu ústnym podaním a vykonávaním praktickej činnosti.
S nástupom priemyselnej revolúcie nastáva masívny presun obyvateľov z dedín do veľkých miest za prácou. Mení sa charakter práce a ľudia sa začínajú špecializovať na konkrétne činnosti. Oproti mnohoročnej príprave na výkon stredovekého remesla stačí na obsluhu strojov krátke zaškolenie.
Doba sa mení. Niektoré povolania zanikli úplne alebo sa vyskytujú ojedinele, iné nahradili moderné pracovné pozície.
Poznáte niektoré povolania minulosti?
Pred výskytom centralizovaného zásobovania vodou bola voda dopravovaná do domu nosičmi vody. Zhromažďovali vodu pri zdroji, naliali ju do nádob a vydali ju alebo ju doručili do domovov. Vynález zásobovania vodou toto povolanie okamžite nenahradil. V Petrohrade bolo v polovici 19. storočia v prevádzke 37 vodární; z nich vodu v vedrách niesli po meste nosiči vody. Toto povolanie zaniklo v Európe až v 20. storočí.
Tvrdá práca, počas ktorej ľudia zomierali. Lámači drvili skaly používané na stavbu 24 hodín denne. V súčasnosti sa ťažba kameňa vykonáva pomocou špeciálnych strojových zariadení riadených človekom.
Ovládal kočiare ťahané koňmi. S príchodom automobilu sa však ľudia prestali pohybovať na vozoch.
Bolo to veľmi žiadané. Špinavá obuv znamenala chudobu, takže všetci vysokopostavení pravidelne dávali nohy na stoličky, okolo ktorých sa točili mladí chlapci s kefami na čistenie obuvi.
S typickou dlhou palicou ste ich mohli stretnúť každý večer vo väčšine metropol sveta. Až dokiaľ ho nenahradilo elektrické osvetlenie.
Deputátnik bol celoročný zamestnanec na veľkostatku. Časť mzdy poberal v naturálnej forme – v tzv. naturáliách z plodín dopestovaných na statku. Tento systém práce vznikol v druhej polovici 19. storočia po zrušení poddanstva. Deputátnici boli napríklad: bíreši, kočiši, koniari, dozorcovia, kuriči a remeselníci. Bývali v pridelených domoch na majeroch, kde rodiny žili v jednej izbe a niekedy zdieľali spoločnú kuchyňu s ďalšími tromi rodinami.
Brdárstvo predstavovalo výrobu a predaj súčiastky tkáčskych krosien – brda. Bol to drevený rámik s drevenými, trstenými, neskoršie kovovými zubcami určený na meranie hustoty tkanej textílie a prirážanie natkanej nite. Brdo je starodávny tkáčsky nástroj, súčiastka krosien, ktorým tkáčky prirážali natkanú niť k už natkanému plátnu. Toto povolanie sa najčastejšie dedilo z otca na syna a zaoberali sa ním už 16-roční chlapci, starší a zdravotne hendikepovaní muži.
Boli to obyvatelia horských a podhorských obcí. Ako strešná krytina sa na našom území používali šindle až do začiatku 20. storočia na vidieku, v mestách od 16. storočia ustúpili inej krytine pre časté požiare. Výroba šindľov pre trh sa rozvinula v 18. storočí a exportovali ich aj do zahraničia. V súčasnosti sa vyrábajú pre rekonštruované staré stavby, sakrálne aj svetské, ale ako domáce remeslo šindliarstvo zaniklo.
Z včelích plástov t. j. voštín, súšov, ktoré vykupovali od chovateľov včiel podomovým spôsobom, sa vyváraním, vytápaním alebo lisovaním v špeciálnych zariadeniach tzv. zábojoch získaval včelí vosk. Ten predávali na konzervačné, liečebné, obradové a iné účely. Na Slovensku bolo voštinárstvo rozšírené v 16. – 17. storočí v málo produktívnych oblastiach.
Úplne zabudnutým remeslom je barchetárstvo – textilné remeslo, vyrábajúce látku, utkanú z bavlny a ľanu, obľúbenú najmä v prvej polovici 15. storočia. Dopyt po barchete čoskoro poklesol a barchetárstvo ako samostatné remeslo v 16. storočí zaniklo.
(z nemeckého Feldscherer – poľný holič) robili chirurgické zákroky, pôsobili pri vojsku. Naprávali zlomeniny, amputoval končatiny, trhali zuby a púšťali krv žilou. Používanie tejto praktiky vychádzalo z predstavy, že telo treba zbaviť zlej krvi, považovanej za príčinu chorôb. Všetky tieto výkony totiž považovali lekári do 17. storočia za nedôstojné a robota prischla felčiarom. Po piatich rokoch pri vojsku si mohli felčiari založiť samostatnú živnosť. Felčiari vymizli na konci 19. storočia.
Honelník bol mladší pastier pri ovciach na salaši. Jeho úlohou bolo hnať ovce ku strunge (miesto so strieškou) počas dojenia a pomáhať bačovi v kolibe. Na túto prácu sa najímali mladí 12 až 14-roční chlapci, obyčajne synovia a mladší súrodenci baču alebo valachov. Služba na salaši bola pre nich prípravou na ovčiarske povolanie.
Miškár bol muž, ktorý kastroval zvieratá. Na Slovensku bolo miškárstvo ako hlavné zamestnanie málo rozšírené. Zväčša ho vykonávali chovatelia dobytka, pastieri alebo bačovia. Po 2. svetovej vojne ich úlohu prebrali veterinári.
Pohár mlieka bol kedysi základom dňa. A o jeho čerstvosť sa staral mliekár, ktorý ho každé ráno vozil až pred dvere. Toto povolanie do dnes pravdepodobne úplne vymrelo, ale je možné, že v menších dedinách ho stále nájdete.
Opisovať túto pozíciu asi veľmi netreba, v každom prípade mali títo pracovníci počas celého pracovného dňa na robote kopec nechutností.
Predstavte si, že vás zobrali na miesto, kde budete jesť celý deň. Práca snov, však? Ešte pred tým, ako sa začnete unášať touto predstavou, upozorňujeme, že pri tejto práci hrozilo, že kedykoľvek môžete zomrieť na otravu jedom. Nikdy ste nemali istotu, či daný kúsok jedla nebude vaším posledným.
Pokračovanie článku tu: Ako vyzeral svet práce v minulosti? (3)
Predchádzajúci článok tu: Ako vyzeral svet práce v minulosti? (1)
Chcete dostávať novinky e-mailom?