Svet sa mení. Už nikdy to nebude tak, ako bolo... Mnoho povolaní vznikne a mnoho zanikne.  Kariéra už nie je len o tom, že sa pripravujete a rozhodujete, aké povolanie či zamestnanie budete robiť a potom nastúpite do práce, kde pracujete celý život, až kým nepôjdete do dôchodku.

Kariéra v 21. storočí je nepretržitý sled kratších či dlhších období, v ktorých nadobúdame životné a pracovné skúsenosti, vedomosti, zručnosti, hľadáme svoje príležitosti, realizujeme pracovné činnosti, žijeme v rôznych formálnych a neformálnych skupinách a plníme rôzne sociálne roly v priebehu celého života.

Kariéra odráža vonkajšie príležitosti, individuálne možnosti, osobnostné predpoklady, vedomé rozhodnutia a uprednostnenia istých aktivít s ohľadom na vonkajšie príležitosti, prevzatie sociálnych rolí v súlade s vlastnými potrebami, hodnotami a životnou filozofiou.

Moderná spoločnosť musí chápať kariéru ako normálnu súčasť životnej cesty človeka spojenú s pracovnými úspechmi i neúspechmi, spoločenským uznaním i hľadaním si svojho miesta vo svete práce.

Kariérne poradenstvo 21. storočia

Kariérne poradenstvo (používa sa aj pojem kariérové poradenstvo) používame na označenie služieb v oblasti vzdelávania a zamestnanosti, ktorých cieľom je pomáhať jednotlivcom akéhokoľvek veku pri rozhodovaní o otázkach vzdelávania, odbornej prípravy, voľby zamestnania a v rozvoji kariéry v ktorejkoľvek fáze ich života.

Tento komplex služieb zahŕňa široké spektrum aktivít

• aktivity realizované v školách, ktoré majú pomôcť študentom ujasniť si ciele vlastnej kariéry a porozumieť svetu práce,
• individuálne alebo skupinové poradenstvo zamerané na voľbu vzdelávacej a profesijnej dráhy, na voľbu prvého zamestnania, zmenu zamestnania, na návrat do zamestnania (do pracovného procesu); ďalej služby v počítačovej podobe alebo online služby zamerané na poskytovanie informácií o povolaniach a možnostiach zamestnania, služby podporujúce proces rozhodovania o ďalšej kariére / v oblasti kariérneho postupu, tiež služby spracovávajúce a poskytujúce informácie o možnostiach zamestnania, vzdelávania a odbornej prípravy a i.

Tento komplex teda predstavuje nielen služby pre jednotlivcov, ktorí ešte nevstúpili na trh práce, ale tiež pre uchádzačov, ktorí si zamestnanie práve hľadajú, rovnako ako pre tých, ktorí sú už  v zamestnaní” (OECD, 2004)

V čase civilizačnej revolúcie 21. storočia (nástup nových informačných technológií, globalizácie, finančných a ekonomických otrasov) nastávajú zásadné zmeny vo svete práce, na trhu práce a v zamestnávateľských praktikách. Mnohé povolania zanikajú, vznikajú nové, životnosť niektorých vedomostí a skúseností je totiž veľmi krátka, treba sa zdokonaľovať a v niektorých prípadoch i rekvalifikovať. V minulosti bol kariérny vývin jednotlivcov závislý od foriem práce vo veľkých organizáciách, no v súčasnosti zamestnávatelia už nedokážu zabezpečiť stabilitu pracovných pozícií a kariérové dráhy sú menej predvídateľné, neusporiadané.

Okrem kariérneho rastu vertikálnym smerom sa uplatňuje aj smer horizontálny a rôzne formy zamestnania („freetimeri“, virtuálne kancelárie, telepráca a pod).

Od jednotlivcov sa vyžaduje väčšia flexibilita, iniciatíva a preberanie zodpovednosti za svoje vzdelávanie (tzv. celoživotné učenie sa) a pracovné uplatnenie.

Kariérové poradenstvo poskytuje služby, ktoré sa netýkajú len „kariéry“, ale aj pomáha ľuďom hľadať odpovede na rôzne otázky, súvisiace s ich osobným a pracovným životom (holistický a life-long / biodromálny prístup).

Medzi aktuálne úlohy kariérového poradenstva podľa Guicharda a Lenzovej (2005) patrí pomoc klientom vyrovnávať sa s častými a mnohostrannými zmenami, ktorým musia čeliť v priebehu svojho života; definovať si kariérne a osobné ciele; adekvátne sa rozhodovať a manažovať svoj kariérny vývin a v predprofesijnej fáze kariérového vývinu – zvoliť si vhodný druh vzdelávania alebo odbornej prípravy, berúc do úvahy školské výsledky, záujmy, dĺžku prípravy, subjektívne prekážky, očakávania (vlastné aj zo strany rodiny) týkajúce sa budúcnosti a získania určitých pracovných pozícií.

Programy kariérneho poradenstva sa týkajú tém:

• plánovanie kariérovej dráhy – expertná, lineárna, špirálovitá a prechodná, zamestnanec – podnikateľ, formy zamestnania;
• flexibilita verzus stabilita, rekvalifikácia, pracovná mobilita (zmena postojov, motivácia);
• celoživotné učenie sa (formálne, neformálne, informálne);
• sebapoznanie, sebariadenie a sebamanažovanie;
• rozvoj kľúčových kompetencií, „soft“ kompetencií;
• využívanie rôznych stratégií rozhodovania (pri voľbe štúdia, povolania, hľadaní zamestnania, v podnikaní); tvorba a uskutočňovanie „akčných plánov“;
• kapitalizácia vlastných vedomostí, zručností, schopností (tvorba portfólia, ponuka „seba“ na trhu práce);
• prekonávanie prekážok, stresov, frustrácií z nesplnených očakávaní, vyrovnávanie sa s neúspechmi pri hľadaní alebo strate zamestnania (vývin psychickej odolnosti, relaxácia a aktivácia, copingové stratégie);
• prevencia sociálnej exklúzie, „naučenej bezmocnosti“, straty zmyslu života;
• formovanie aktívneho prístupu k životu (optimizmus a odvaha);
• rozvoj počítačových zručností, orientácia v informačných databázach, on-line poradenstvo a i.;
• pohyb na trhu práce (hľadanie zamestnania, pracovný pohovor, zvládnutie nevyhnutnej administratívy a znalostí z pracovného práva).

Medzi päť hlavných kariérových vývinových úloh patrí (Turner, Lapan, 2005):

(1) Lepšie porozumieť sebe a svetu práce (sebapoznanie, silné a slabé stránky, získavanie a využívanie vlastných pracovných skúsenosti, sebahodnotenie v kontexte doterajších a nových skúseností, sledovanie „dobrých vzorov“, aktívny postoj k výzvam, orientácia v informačných databázach a i.).

(2) Rozvíjať vlastnúsebaúčinnosť – „self-efficacy“ (Bandura, 1977) a „pozitívny atribučný štýl“ správania (smelosť, hrdosť na svoje schopnosti a zručnosti, vytrvalosť, zvýšené úsilie pri získavaní vedomostí a skúseností, pri prekonávaní prekážok, orientácia na úspech). „Negatívny atribučný štýl“ je väčšou prekážkou kariérneho vývinu ako nedostatok vedomostí, zručností alebo skúseností.

(3) Formovať si profesionálnu identitu – ako súčasť ego identity (Erikson, 1968; Hargašová, 1992) znamená uvedomovať si svoju jedinečnosť vo vzťahu k istému typu pracovných činností a uvažovať o sebe ako o účastníkovi trhu práce. Profesijná identita vnáša jasnosť do súčasných a budúcich kariérnych cieľov a určuje smer kariérneho vývinu.

(4) Učiť sa nové veci – treba počítať s rôznymi formami vzdelávania a odbornej prípravy, resp. reakvalitikácie (elearning, dištančné vzdelávanie, štúdium na ľubovoľných vzdelávacích inštitúciách), neformálnym učením sa (kurzy, školenia, výcviky, zážitkové učenie v triedach); ale učiť sa aj z vlastnej iniciatívy - samoštúdium (elearning, kurzy, tréningy, čítanie odbornej literatúry).

(5) Preberať zodpovednosť za svoje vzdelávanie (self-regulated learning) si vyžaduje, aby sa ľudia dokázali sami rozhodnúť, čo sa chcú naučiť, aby monitorovali, regulovali, kontrolovali a hodnotili, čo sa naučili a či dosiahli cieľ, ktorý si stanovili.

Pandémia spôsobila "kvantový skok" vo svete práce. Nové povolania vznikajú a staré zanikajú. Je potrebné vnímať zmeny, aby ste ich mohli predvídať a vedome sa pripravovať na budúci svet práce.

Dnes už nestačí mať papier o ukončenom vzdelaní. Dôležité je, ako sa uplatníte na trhu práce, ako viete získané vedomosti a zručnosti využiť v praxi.